POJMY Z TEÓRIE PRENOSU SPRÁV
Pojem informácia chápeme v technike ako odraz reálneho sveta vyjadrený pomocou správy, ktorá je vytváraná zdrojom správy. Každú správu môžeme rozložiť na prvky (elementy) správy. Napríklad text je zložený z omedzeného počtu prvkov, t.j. písmen, číslic, interpunkčných znamienok, čo dohromady tvorí tzv.
abecedu zdroja. Takúto správu potom nazývame nespojitou, čiže diskrétnou správou.
-Naproti tomu analógová (spojitá správa) je tvorená súhrnom prvkov správy vyberaných z neobmedzeného (nekonečného) počtu možných prvkov (všetky možné okamžité spojito sa meniace fyzikálne veličiny, napr. teplota, napätie, prúd a pod.)
-Zdrojom analógových či diskrétnych správ sú buď ľudia alebo stroje na spracovanie informácií.
-Správa môže byť pomocou rôznych fyzikálnych princípov zaznamenaná na tzv. záznamové médium (nosič).
-Na informáciu produkovanú zdrojom správy čaká príjemca správy (človek alebo stroj), ktorý ju môže obdržať buď prepravou správy (fyzické premiestnenie správy na záznamové médium), alebo prenosom správy, pri ktorom je správa prenesená na signál. Signálom teda obecne rozumieme správu premenenú na konkrétnu fyzikálnu formy, ktorá je vhodná pre jej prenos určitým prostredím. V telekomunikačnej technike rozlišujeme signály: akustické, optické a elektrické.
-Základným technickým predpokladom na vytvorenie informačného systému je realizácia tzv. Telekomunikačné spoje. Aj pre obecné vysvetlenie tohto pojmu sa však neobíde bez základných definícií:
-Telekomunikačný spoj – súbor technických prostriedkov umožňujúci telekomunikačný prenos
správ medzi dvomi miestami, bez ohľadu na druh použitých prostriedkov a druh prenosu.
-Signál – fyzický nosič správ slúžiaci poväčšine k ich prenosu prostredím. Rozlišujeme signály:
akustický, optický, elektrický.
-Analógový (spojitý) signál – signál vyjadrujúci správu pomocou neobmedzeného počtu hodnôt
určitej fyzikálnej veličiny (napr. amplitúdy, kmitočtu atď.)
-Diskrétny (nespojitý) signál – signál, ktorý je nespojitý buď v čase, alebo v amplitúde, alebo v
čase aj amplitúde.
-Digitálny (číslicový) signál – signál nespojitý v čase aj amplitúde vyjadrujúci správu pomocou
obmedzeného počtu hodnôt určitej fyzikálnej veličiny (napr. len dve hodnoty).
Kanál (telekomunikačný kanál) – súbor technických prostriedkov umožňujúci jednosmerný
prenos signálu medzi dvomi miestami bez ohľadu na druh použitých prostriedkov.
Kód –
- sústava pravidiel pre premenu správy na signál
- iný názov pre abecedu zdroja správ
- súbor prevodných vzťahov medzi rôznymi abecedami zdrojov správ
-Kódovanie správy – proces, pri ktorom sa jednotlivým prvkom správy (binárnym prvkom, slabikám, písmenám, čísliciam, obrazovým prvkom a pod.) priraďujú stavy určitých parametrov signálu (amplitúda, kmitočet, dĺžka impulzu, šírka impulzu, skupina dvoj-stavových impulzov a pod.).
-Dekódovanie správy – proces opačný ako proces kódovania
-Modulácia – proces, pri ktorom sa v závislosti na zmene signálu nesúceho správu, vyvoláva zmenu určitého parametru elektromagnetického vlnenia; používa sa hlavne pre zmenu formy elektrického signálu na vysielacej strane kanálu.
-Demodulácia – proces fyzikálne rovnaký ako modulácia; používa sa hlavne k zmene formy elektrického signálu na prijímacej strane kanálu.
-Prenosová cesta – súbor technických prostriedkov a prostredí, prekonávajúci vzdialenosť medzi dvomi zdrojmi a príjemcom správy, po ktorom sa prenáša vhodne premenené elektrické signály.
-Skreslenie správy (signálu) – jav znižujúci vernosť pôvodnej správy (signálu) vplyvom vnútorných vlastností telekomunikačného spoja.
-Rušenie správy (signálu), interferencia – jav znižujúci vernosť pôvodnej správy (signálu) v dôsledku vonkajších vplyvov (iných signálov, či interferenčných napätí.
-Šum (hluk) – náhodné či systematické vplyvy pôsobiace na signál v prenosovom kanály, ktoré môžu vznikať v ňom samotnom alebo do neho vnikať z vonka; kvantitatívne sa vyjadrí šumovým (hlukovým) výkonom alebo napätím.
-Ak má byť prenos obojsmerný, je nutné mať k dispozícii ešte ďalší kanál pre opačný smer, a tým dochádza k vytvoreniu tzv. Telekomunikačného okruhu. Telekomunikačný okruh, často len okruh, je teda pár vzájomne priradených protismerných kanálov umožňujúci protismernú komunikáciu. Protismerná komunikácia môžu prebiehať pomocou dvoch základných spôsobov prevádzky:
-Simplex (poloduplex) – prenos signálu okruhom striedavo v jednom či druhom smere.
-Duplex – prenos signálov okruhom súčasne v oboch smeroch.
Z účelového hľadiska môžeme potom telekomunikačné prenosy rozdeliť do troch základných skupín:
-hromadné prenosy – jednosmerné prenosy, pri ktorých rovnaká správa z jediného zdroja prenáša po spoločnej prenosovej ceste (paralelne po mnohých prenosových cestách) k väčšiemu počtu príjemcov (napr. bez drôtový a drôtový rozhlas, bez drôtová a káblová televízia, hromadné diaľkové ovládanie) -účastnícke prenosy – obojsmerné prenosy konverzačného typu cez komunikačné zariadenia (napr. medzi telefónnymi účastníkmi, medzi dátovými účastníkmi a počítačom a pod.) vo verejnej sfére. služobné prenosy – ostatné jednosmerné a obojsmerné prenosy pre dorozumievanie, diaľkové merania, diaľkovú signalizáciu a ovládanie; obvykle sa využívajú pre služobné účely v neverejnej sfére.
