Napätie na svorkách batérie: Na zápornej svorke baterky je prebytok elektrónov, zatiaľ čo na kladnej svorke je nedostatok elektrónov. Veličina, ktorou vyjadrujeme koncentráciu nábojov sa nazýva “elektrický potenciál“. Medzi dvoma svorkami P a N baterky existuje „rozdiel potenciálov“ (vyjadrený ako VP-VN) alebo “telektrické napätie” (vyjadrené ako UPN) Tento rozdiel potenciálov umožňuje v baterke uviesť voľné elektróny do pohybu, hovoríme o “elektromotorickej sile” baterky. Poznámka: Výška určitého miesta sa udáva voči určitému bodu (nadmorská výška,…) Rovnako aj poteciál v jednom bode sa môže definovať len na základe jeho rozdielu s referenčným potenciálom (“kostra” obvodu, potenciál zápornej svorky…) Napätie medzi dvoma bodmi obvodu: Pre daný uzavretý obvod, čím je elektromotorická sila článku, tým väčší je obvodom pretekajúci prúd. Koncentrácia elektrónov sa mení na celej dĺžke obvodu. Najvyššia koncentrácia je na zápornej svorke, najnižšia koncentrácia je na kladnej svorke. Maximum potenciálu V je na kladnej svorke, minimum poteciálu je na zápornej svorke. Medzi dvoma bodmi A a B daného obvodu môžeme určiť rozdiel potenciálu ( VA-VB) alebo elektrické napätie (UAB) Jednotka elektrického napätia Jednotkou elektrického napätia je volt (na počesť Alessandra Voltu), značíme ho: V. Meranie napätia Na meranie elektrického napätia používame voltmeter Voltmeter sa má značku:
Ako sme už povedali, elektrický prúd je výsledkom pohybu (prúdenia) elektricky nabitých častíc – elektrónov. Elektrické množstvo Q (vyjadruje sa v coulomboch) je súčin prúdu I (v ampéroch) a času t (v sekundách): Coulomb (C) je elektrické množstvo potrebné na nános 1,118 mg striebra v elektrolýze s roztokom dusičnana strieborného (AgNO3). Bežne sa v praxi používa aj výraz ampér-hodina, napríklad pre vyjadrenie elektrického množstva pri nabíjaní akumulátora. 1 Ah = 3600 C
Elektrický prúd (i) – veličina definovaná podielom elektrického náboja q, ktorý prešiel daným prierezom vodiča a príslušného časového intervalu t : Jednotkou elektrického prúdu je ampér (A). Základná definícia ampéra vychádza z magnetických účinkov elektrického prúdu. Znie: „Ampér je stály elektrický prúd, ktorý pri prechode dvoma priamymi rovnobežnými nekonečne dlhými vodičmi zanedbateľného kruhového prierezu, umiestnenými vo vákuu vo vzdialenosti 1 meter od seba, vyvolá silu 2×10 na -7 newtonu na 1 meter dĺžky vodičov“. Prístroj na meranie elektrického prúdu sa volá ampérmeter. Zapája sa do série, aby ním pretekal meraný prúd. Prístroj môže byť digitálny ; hodnota prúdu sa zobrazuje priamo. Prístroj s “ručičkou“ ; nazývaný analógový pretože uhol otáčania ručičky je úmerný meranému prúdu. Ak je prístroj polarizovaný (analógový prístroj), prúd ním preteká v danom smere (do prístroja vstupuje cez svorku označenú znamienkom „ + „ alebo červenou farbou).
Označenie smeru je dohodnuté ako smer pohybu kladne nabitých častíc od kladného k zápornému pólu zdroja. Tento dohodnutý smer prúdu je opačný k reálnemu smeru pohybu nábojov.
Elektrický prúd je výsledkom pohybu (prúdenia) elektricky nabitých častíc (nosičov náboja). V kovoch, sú týmito nosičmi elektróny, čiže základné častice so záporným nábojom. Pohyb častíc je relatívne pomalý. V kvapalinách a plynoch, sú nosičmi elektróny a ióny kladné alebo záporné. Prúd je funkciou prvkov tvoriacich elektrický obvod : Generátor je zdroj elektrickej energie. Spojovacie drôty (vodiče) zabezpečujú prenos elektrickej energie do spotrebiča. Spotrebič premieňa elektrickú energiu využívajúc účinky elektrického prúdu (tepelné, svetelné, magnetické, chemické, atď…)
Čo je prúd? Dohodnutý smer prúdu Definícia elektrického prúdu (intenzita) Elektrické množstvo Elektrické napätie a rozdiel potenciálov Používanie voltmetra Elektrický odpor a Ohmov zákon Faktory vplývajúce na odpor vodiča Výpočet odporu vodiča Vodivé materiály používané v elektrine Zapojenie odporov Elektrický výkon Elektrická energia Joulov efekt Oblasti a podmienky využitia Joulovho efektu
Oba protokoly, TCP aj UDP, využívajú čísla portov, aby mohli sprostredkovať dáta vyšším vrstvám. Pomocou čísel portov počítaču hovoríme, o akú službu máme záujem, a súčasne vďaka nim je umožnené urobiť viacero pripojení na ten istý počítač, ale tak, že požadujeme viacero ním poskytovaných služieb. Programátori akceptovali používanie tzv. wellknown čísel portov vydaných organizáciou IANA (Internet Assigned Numbers Authority). Preto všetky aplikácie, ktoré komunikujú napr. cez FTP, používajú ako číslo portu 20, prípadne 21. Port číslo 20 sa využíva pre dáta a 21 na kontrolu spojenia. Aplikácia, ktorá sa nedrží štandardných čísel portov, by mala používať náhodné číslo portu, ktoré je však vyššie ako 1023. Po túto hodnotu sú čísla portov označované ako well-known.
Aby sa zvýšila odolnosť kábla voči elektromagnetickej a rádio-frekvenčnej interferencii, používa sa tienenie. Tienený môže byť buď len kábel, alebo aj jednotlivé páry. Rozdiely medzi káblom UTP a STP sú zrejmé z obrázka. Tieto káble sa tiež delia do viacero kategórií: Kategória 6: kábel tejto špecifikácie je štandardným káblom pre gigabitový Ethernet a je spätne kompatibilný s kategóriou 5 a 3. Poskytuje šírku pásma až 250 MHz a má prísnejšie podmienky na vznik presluchov a odstup signálu od šumu. Kategória 6a: je rozšírením kategórie 6, poskytuje šírku pásma až 500 MHz a prenosovú rýchlosť až 10 Gbit/s. Rozdiel oproti kategórii 6 je v tom, že káble kategórie 6a nie sú tienené. Kategória 7: je to najvyššia kategória, spätne kompatibilná s kategóriu 6 a 5, poskytuje prenosové rýchlosti až 10 Gbit/s. Rozdiel oproti kategórii 6 spočíva v tienení každého páru vodičov a aj samotného kábla na rozdiel od kategórie 6, kde je tienený len celý kábel, ale nie aj jednotlivé páry. Okrem toho využíva aj iný konektor – TERA, ale možno použiť aj štandardné konektory typu RJ – 45.
Tieto topológie sú v súčasnosti najpoužívanejšie. Každý počítač nie je priamo pripojený k svojmu susedovi, ale je pripojený do aktívneho prvku – rozbočovača (hub) alebo prepínača (switch). Do aktívneho zariadenia sa počítače pripájajú pomocou štruktúrovanej kabeláže – krútenej dvojlinky, ktorá môže byť typu UTP alebo aj STP. Výhodou týchto topológii je štruktúrovanosť – pri poruche na vedení medzi daným počítačom a aktívnym zariadením stačí vymeniť kábel. Rozhodne tým však netrpí celá sieť. Viacero počítačov by bolo postihnutých len v prípade poruchy aktívneho zariadenia. Teoretická maximálna prenosová rýchlosť môže byť 1 Gbit/s. Nevýhodou je vyššia cena, pretože treba investovať do aktívneho zariadenia. Okrem toho je to aj maximálna dĺžka medzi aktívnym zariadením a počítačom (100 metrov), to sa však dá riešiť zapojením viacerých aktívnych zariadení do kaskády.
V tomto prípade nie sú jednotlivé páry (v jednom kábli sú spolu štyri páry) nijako tienené. Pokiaľ sú káble tohto typu umiestnené v blízkosti vysokonapäťových káblov, hrozí nebezpečenstvo presluchov. To bude mať za následok nižšie prenosové rýchlosti. Tento typ káblov sa ďalej delí na nasledujúce kategórie: Kategória 1: ide o klasický telefónny kábel, ktorý je schopný prenášať hlas, ale nie dáta, preto v počítačových sieťach nemá žiadne uplatnenie. Kategória 2: táto kategória garantuje vlastnosti kábla na prenos do rýchlosti 4 Mbit/s. Kategória 3: je to základná kategória na prenos podľa špecifikácie 10BASE-T a garantuje vlastnosti kábla na prenos do 10 Mbit/s. Poskytuje šírku pásma 16 MHz. Jednotlivé páry majú tri otočenia na jednu stopu. Kategória 4: káble tejto kategórie umožňujú prenos do rýchlosti 16 Mbit/s a poskytujú šírku pásma 20 MHz. Kategória 5: táto kategória garantuje vlastnosti kábla na prenos do 100 Mbit/s a poskytuje šírku pásma 100 MHz. Kategória 5e: je to rozšírenie kategórie 5 (je pridaná špecifikácia pre presluch na vzdialenom konci – FEXT) a umožňuje dosiahnuť prenosové rýchlosti až 1 Gbit/s.
