Tieto topológie sú v súčasnosti najpoužívanejšie.

Každý počítač nie je priamo pripojený k svojmu susedovi, ale je pripojený do aktívneho prvku – rozbočovača (hub) alebo prepínača (switch).

Do aktívneho zariadenia sa počítače pripájajú pomocou štruktúrovanej kabeláže – krútenej dvojlinky, ktorá môže byť typu UTP alebo aj STP.

Výhodou týchto topológii je štruktúrovanosť – pri poruche na vedení medzi daným počítačom a aktívnym zariadením stačí vymeniť kábel.

Rozhodne tým však netrpí celá sieť. Viacero počítačov by bolo postihnutých len v prípade poruchy aktívneho zariadenia. Teoretická maximálna prenosová rýchlosť môže byť 1 Gbit/s.

Nevýhodou je vyššia cena, pretože treba investovať do aktívneho zariadenia. Okrem toho je to aj maximálna dĺžka medzi aktívnym zariadením a počítačom (100 metrov), to sa však dá riešiť zapojením viacerých aktívnych zariadení do kaskády.