Cievka

Cievka je pasívny prvok, ktorý tvorí vodič vinutý vo forme závitov, ktoré vytvárajú dutinu. V tejto dutine je koncentrované magnetické pole, preto cievku môžeme považovať za zásobník energie magnetického poľa.

Schématicka značka cievky v el. obvode

detailný opis cievky

Technicky sa cievka skladá z izolovaného vodiča navinutého na nevodivú nosnú kostru. Vinutie môže byť jednovrstvové alebo viacvrstvové. Navinutý vodič môže byť konštrukčne aj samonosné – bez kostry, závity cievky sú navzájom zlepené. Vlastnosti cievky výrazne ovplyvňuje prítomnosť magnetického jadra (jeho permeabilita) (cievka bez jadra sa nazýva aj vzduchová cievka).

Základnou fyzikálnou veličinou pri cievke je indukčnosť (meraná v jednotkách henry), ktorá závisí od rozmerov cievky, počtu závitov a permeability jadra. Vzhľadom na konečnú vodivosť vodiča, z ktorého je cievka zhotovená, má táto aj odpor, ktorý sa vo výpočtoch nahrádza sériovým rezistorom. V mnohých aplikáciách, kde nepretekajú veľké prúdy, však možno tento odpor cievky zanedbať. Vodič v cievke má mať čo najmenší odpor, aby v cievke nedochádzalo k veľkým tepelným stratám. Najčastejšie používaným materiálom je meď. Závity cievky musia byť navzájom izolované. Izolácia je väčšinou tvorená vrstvou izolačného laku.