Logické obvody
Logické obvody delíme na obvody kombinačné a obvody sekvenčné. Tieto dve skupiny obvodov majú spoločnú teóriu, ktorá sa opiera o logickú (Booleovu) algebru. Výstupy kombinačných obvodov sú závislé iba na kombinácii vstupov, zatiaľ čo výstupy sekvenčných obvodov sú závislé tak ako na kombinácii vstupov, tak aj na ich poradí (t.j. na čase) Z toho vyplýva, že kombinačné logické obvody sú z princípu jednoduchšie než obvody sekvenčné. Oba typy obvodov potom môžu pracovať buď asynchrónne alebo synchrónne.
Sústavy navzájom prepojených logických obvodov (, ktoré sa skladajú z logických členov) tvoria logické systémy. Logické systémy sa nazývajú aj „Integrované obvody“ (IO).
Využitie logických systémov: meracie prístroje, počítač, televízor…
Výhody:
- znížila sa hmotnosť, veľkosť aj cena
- zvýšila sa presnosť a výkonnosť
- zväčšil sa dynamický rozsah a stabilita, taktiež pohodlnosť (napr. pri meraní)
- nahradili zložité obvody
- používajú sa v automatizácii – programovanie operácií (pomocou integrovaných obvodov alebo počítačov)
- jednoduchá konštrukcia
- nové prístupy pri riešení konštrukčných problémov elektronických zariadení – rýchlejšia detekcia chýb
Na opis logických systémov používame matematický model pre prácu s dvojhodnotovými (binárnymi) veličinami. Tento model sa nazýva Booleova algebra.
Spôsoby vyjadrenia logických funkcií:
- názov funkcie
- slovné vyjadrenie
- pravdivostná tabuľka
- algebraické vyjadrenie
- Karnaughova mapa
- kontaktová realizácia schémy
- realizácia logickými členmi
- grafické znázornenie
Funkcie:
